Bratislava
10. septembra (TASR) – Dirigentské gestá Ladislava Slováka neboli
vypočítané na efekt, usiloval sa predovšetkým o účelnosť a
zrozumiteľnosť. Svoju činnosť vnímal ako službu dielu a skladateľovi.
V utorok 10. septembra uplynie 100 rokov od narodenia významnej hudobnej
osobnosti.
"Bol majstrom milujúcim dirigovanie, prácu s orchestrami, modelovanie
hudby, do ktorej vkladal svoju predstavivosť. Bola v ňom pokora pred
samotnou skutočnosťou hudby," povedal v minulosti o umelcovi hudobný skladateľ a muzikológ Ivan Parík.
Ladislav Slovák sa narodil 10. septembra 1919 v Bratislave. Pochádzal
z rodiny dedinského stolára vo Veľkých Levároch, kde sa mu dostalo
prísnej výchovy. V rokoch 1938-1942 študoval na bratislavskom
konzervatóriu na organovom oddelení a ďalšie štyri roky na oddelení
dirigovania.
Ešte pred vysokoškolským štúdiom sa Ladislav Slovák v roku 1946 stal
zakladateľom a zároveň dirigentom Miešaného zboru Československého
rozhlasu v Bratislave, s ktorým úspešne spoluúčinkoval v mnohých veľkých
programoch a napokon ho pričlenil k Slovenskej filharmónii (SF).
Na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave študoval v rokoch
1949-1953 u Václava Talicha, jedného z najvýznamnejších českých
dirigentov 20. storočia. Ladislav Slovák školu absolvoval koncertom so
Slovenskou filharmóniou.
Diplom nedostal, lebo odmietol zopakovať neúspešnú skúšku
z marxizmu-leninizmu. Až omnoho neskôr, už ako šéfdirigentovi Slovenskej
filharmónie (od roku 1961), v čase "odmäku", mu diplom doručili poštou.
Ladislav Slovák absolvoval ročný študijný pobyt ako asistent dirigenta
Jevgenija Mravinského v Leningradskej filharmónii. Po návrate z pobytu,
na ktorom si osvojil hudbu Dmitrija Šostakoviča, iných súčasníkov
a ruskú klasiku, rýchlo rástla jeho výkonnosť aj umelecké uznanie.
Česká filharmónia si ho v roku 1959 vybrala popri Karlovi Ančerlovi za
druhého dirigenta na trojmesačné turné po USA, Austrálii, Novom Zélande,
Japonsku, Číne, Indii a Sovietskom zväze. To sa dalo považovať za
ojedinelú udalosť a česť pre vtedy ešte málo známeho slovenského
dirigenta.
Renomované teleso ho poctilo pozvaním na zájazd do USA aj v roku 1967.
To prinieslo Slovákovi ďalšie hosťovania v zahraničí, uznanie Českej
filharmónie aj ostatných českých orchestrov, kde často uvádzal skladby
slovenských skladateľov. Vďaka nemu sa každoročné účinkovanie Slovenskej
filharmónie na festivale Pražská jar stalo nadlho pravidlom.
Šéfdirigentom Symfonického orchestra Československého rozhlasu
Bratislava bol Ladislav Slovák v rokoch 1956-1961. Ako dirigent bol
mimoriadne náročný, a to predovšetkým voči sebe samému. Na skúšky
prichádzal vždy detailne pripravený a s presvedčením o svojej umeleckej
pravde, ktorú aj tvrdo presadzoval. Vyžadoval dokonalosť a nestrpel
lajdáctvo.
Ako Umelecký riaditeľ Slovenskej filharmónie (SF) v Bratislave pôsobil v
rokoch 1961-1967. Jej šéfdirigentom sa stal v roku 1961 a pôsobil v nej
do roku 1981. Pod jeho vedením získali obe hudobné telesá vysokú
umeleckú úroveň. Okrem ruskej tvorby sa orientoval aj na tvorbu
slovenskú, zaslúžil sa o premiéry mnohých diel slovenských skladateľov.
V rokoch 1972-1976 bol tento významný interpret klasickej a súčasnej
hudby šéfdirigentom Symfonického orchestra hlavného mesta Prahy FOK.
Spolupracoval aj so Štátnou filharmóniou Košice, v rokoch 1983-1985 bol
jej šéfdirigentom.
Svoje skúsenosti odovzdával aj mladým hudobným tvorcom. Od roku 1976
vyučoval dirigovanie na Vysokej škole múzických umení (VŠMU)
v Bratislave.
Priateľské vzťahy ho viazali k mnohým výtvarníkom – k Jánovi Mudrochovi,
Jánovi Želibskému, Vincentovi Hložníkovi, Alexandrovi Trizuljakovi,
Rudolfovi Pribišovi a k ďalším. V roku 1964 získal Ladislav Slovák titul
Zaslúžilý umelec a v roku 1977 titul Národný umelec.
Ladislav Slovák zomrel po ťažkej chorobe 22. júla 1999 v Bratislave vo
veku 79 rokov. Deti vynikajúceho dirigenta Kamila Magálová a Marián
Slovák sa stali úspešnými hercami.